Dôležité informácie k slovenským daňovým priznaniam, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí

Lehota na podanie daňového priznania
Daňové priznanie za rok 2016 sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (t.j. do 31.3.2017).

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania

• najviac o tri kalendárne mesiace ak sa jedná o tuzemské príjmy, najneskôr do 30.6.2017
• najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, najneskôr do 02.10.2017

Druh príjmov dosiahnutých zo zdrojov v zahraničí (napr. zo zamestnania v zahraničí) sa bude v osobitných záznamoch uvádzať detailnejšie. Daňovník uvedie odkaz na konkrétny paragraf, odsek a písmeno zákona o dani z príjmov, v ktorom je obsiahnutá úprava zdaniteľného príjmu. Podľa doterajšieho vzoru tlačiva daňového priznania sa uvádzal odkaz len na príslušný odsek zákona o dani z príjmov.

Zmeny v paušálnych výdavkoch od 1.1.2017
Zvýši sa suma paušálnych výdavkov zo súčasných 40 % na 60 % z úhrnu príjmov. Zároveň sa zruší mesačný limit, ktorý je do konca roka 2016 stanovený pevnou sumou vo výške 420 eur.
Od 1.1.2017 bude len jeden limit pre paušálne výdavky, a to vo výške 20 000 eur za jeden kalendárny rok.
Zabudnutý podpis na daňovom priznaní bude možné doplniť dodatočne bez sankcie.

Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti (§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Konflikt dvojitej rezidencie
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Rakúskej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Rakúskej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií. Tieto sú definované v článku 4 („rezident") príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:

• stály byt (t.z., že daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.)
• stredisko životných záujmov [tzn., ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity]
• miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie)
• štátne občianstvo
• vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov

Upozornenie: Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.

Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo zahraničia v prípade zmluvných štátov
Dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov v zmluvných štátoch sa v podanom daňovom priznaní v SR eliminuje metódou zápočtu dane alebo metódou vyňatia príjmov. Akú metódu rezident SR použije, závisí od konkrétnej zmluvy. Táto problematika v zmluvách spadá do rámca článku „Metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia". V prípade príjmu zo závislej činnosti (zamestnania) plynúceho zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa dvojité zdanenie zamedzí metódou vyňatia príjmu, ak predmetný príjem bol v tomto nezmluvnom štáte preukázateľne zdanený.